Spomienka na Prahu leta
Potácam sa v pražskom kruhu spomienok,
spomínam na dievča na prelome leta.
Zostal tu po nej horieť plamienok,
a jedna holá nedopovedaná veta.
Zostal tu muž, čo chcel byť oporou,
a chlapec o ktorého nemá kto sa postarať.
Všetko to bolo len letnou hrou,
v ktorej nevedel, že dá sa prehrávať.
Keď jej hnedé oči žmurknutím zastavili čas,
v to upršané zlínske ráno.
Vtedy naposledy počul som jej hlas,
vravel NIE aj keď želal som si ANO.
Ďalej sa potácam v kruhu spomienok,
spomínam na ženu na prelome leta.
Zostal vo mne horieť plamienok,
a pocit, že môžem s ňou až na kraj sveta.